Predsezónny cieľ junioriek ŠK ŽU Žilina bol jasný: "Dodržať tradíciu a postúpiť na finálový turnaj M-SR. Tam zaútočiť na medailovú pozíciu.“
Tento cieľ začali Žilinčanky napĺňať hneď od prvého kola, v ktorom porazili Sláviu UK. Výsledky, ktoré svedčili o ich dobrej letnej príprave dosahovali potom aj v ďalších zápasoch. Počas celej sezóny prakticky neklesli pod štvrtú postupovú priečku a v konečnom účtovaní im napokon patrila 3. priečka. Z 36. zápasov prehrali iba 10 a dosiahli skóre 89:45 na sety a 3048:2535. Zo základnou časťou teda vládla v tábore Žiliny spokojnosť. Družstvo junioriek tvorili nielen kmeňové hráčky, ale v priebehu súťaže sa do hry zapájali aj dievčatá, ktoré síce mali juniorský vek, ale boli aj na súpiske extraligových žien. Niektoré v ženách nedostávali toľko príležitostí a tak boli pre ne zápasy v juniorskej súťaži veľmi dôležité. Žiaľ, práve na finálovom turnaji v Bratislave najviac sklamali práve tieto volejbalistky.
Poďme však pekne po poriadku. Do Bratislavy odchádzalo družstvo žilinských junioriek v úlohe TOP-favorita. K tomuto postu ich predurčovali výkony počas celej sezóny. Mnohí volejbaloví odborníci a tréneri zúčastnených družstiev mali najväčšie obavy práve zo stretnutia so Žilinou. Družstvo bolo zložené z junioriek, ktoré mali skúsenosti so ženskou extraligou, s prvou juniorskou ligou, ale i z talentovaných kadetiek a dokonca aj dvoch starších žiačok. Po hernej stránke sa teda zdalo, že je všetko v poriadku. Žiaľ úlohu favoritiek nedokázali zniesť hráčky Žiliny po psychickej stránke. Už v prvom stretnutí s Liptovským Hrádkom si prestali dievčatá veriť a koncepcia ich hry sa prakticky rozpadla. Priam fatálny herný výpadok mala liberka Olejníková. Všetky jej skúsenosti zo ženskej extraligy boli prakticky bezcenné, pretože nedokázala na prijme podania prakticky nič. Žiaľ, druhá liberka nebola k dispozícii. Tréner Andrisík to skúsil s rekonvalescentkou Bombekovou, tej však „vypovedalo službu“ koleno. Veľké nádeje vkladal tréner do smečiarky Crkoňovej. Tá však, spolu s nahrávačkou Monikou Blanárovou, „vybuchla“ možno ešte viac. Hra Žilinčaniek v ostatných stretnutiach bola prakticky navlas podobná tomuto zápasu. Jediné víťazstvo v turnaji (ŠK ŽU – Zvolen 3:0) je slabou náplasťou na rany, ktoré utrpeli žilinské juniorky a z ktorých sa budú ešte dlho spamätávať. Netreba však z tohto výsledku robiť tragédiu. Skôr sa treba do ďalšej sezóny poučiť z chýb a pripraviť hráčky tak, aby sa niečo také už nezopakovalo.
„Toto je ponaučenie aj do mojej ďalšej trénerskej práce. V minulej sezóne som bol asistentom reprezentačného trénera pri kadetskej reprezentácii, s ktorou sme sa dostali až na MS v Thajsku a tam sme skončili na 14. mieste. To môžem považovať za úspech. Žiaľ turnaj majstrovstiev Slovenska bude patriť k tým menej vydareným. Mali sme na to, aby sme hrali o medailu, ale neviem... Dievčatá sa po prvom nezvládnutom zápase medzi sebou pohádali a potom sa už nedokázali dať dokopy. Pri chalanoch by sa takéto niečo nemohlo stať. Ale sme pri dievčatách a tam je to možné“ – nebolo moc do reči trénerovi Daliborovi Andrisíkovi, ktorý bude v novej sezóne s najväčšou pravdepodobnosťou viesť aj extraligové družstvo žien. To bude určite viac „nabité“ juniorkami ako doteraz. T
réner Andrisík sa už v súčasnosti obzerá po posilách a práve tento týždeň mieri na jednanie do Nitry, odkiaľ by mali prísť do kádra dve hráčky.
Juniorky ŠK ŽU Žilina:
Adriána Marjenková,
Zuzana Vargová,
Miroslava Blanárová,
Martina Sláviková,
Natália Šugárová,
Tatiana Gabrišová,
Daniela Olejníková,
Tatiana Kološtová,
Miroslava Bombeková,
Monika Blanárová,
Tatiana Žideková.
Rudo Vitos
